Deti na svet prichádzajú s vrodeným väzbovým správaním, účelom ktorého je hľadať a udržiavať blízkosť dôležitých osôb. Blízkosť napomáha regulácii afektu, ktorý dieťaťu poskytuje ochranu pred fyzickým a psychickým ohrozením. Ak je regulácia afektu úspešná, vedie k pocitu bezpečného pripútania, dôvery vo svet a možnosti skúmať okolie bez obáv, či nadväzovať kontakty s inými ľuďmi (Mikulincer et al., 2003). Rozlišujeme štyri typy väzieb: bezpečná, úzkostne vyhýbavá, úzkostne vzdorujúca a dezorganizovaná (van IJzendoorn & Kroonenberg, 1988). Každá z nich sa vyznačuje typickým správaním, ktoré sa dá odsledovať už v útlom veku (Ainsworth & Bell, 1970) a má veľký vplyv na to, aké väzby vytvárame v období dospievania a dospelom veku (Shaver et al., 2009). Bezpečná väzba je v období adolescencie a dospelosti spojená so zdravým vyjadrovaním emócií, ľahkým prístupom k spomienkam na emočné zážitky, primeraným sebaodhaľovaním, sebavedomím a optimistickým hodnotením potenciálne ohrozujúcich situácií. Majú stabilnejšie milostné a manželské vzťahy a vo vzťahoch zažívajú vyššiu spokojnosť. Naproti tomu dospelý jedinec s úzkostne vyhýbavým pripútaním sa na svojho partnera nedokáže spoľahnúť a nedôveruje mu, svoje potreby a emócie potlačuje, je naštvaný a pomstychtivý (Shaver et al., 2009). Jedinec s úzkostne vzdorujúcim pripútaním v dospelosti intímne vzťahy vyhľadáva, túži po ocenení druhých, ale vo vzťahoch prežíva neistotu, pochybuje o sebe samom (Thorová, 2015). Úzkostná vzťahová väzba je tiež spojená so zníženým sebahodnotením a vyššou mierou depresie (Manna et al., 2023).

V období adolescencie nie je získaný štýl väzby ešte pevne zastabilizovaný. Z dôvodu prebiehajúcich vývojových zmien a vďaka väčšej sociálnej flexibilite mladých dospievajúcich je stabilita vzťahovej väzby v tomto období nižšia ako v dospelosti. Dospievajúci sa pohybujú v širších a dynamickejších sociálnych sietiach, vytvárajú nové vzťahy s vrstovníkmi, prijímajú nové sociálne role a zároveň sa menia ich vzťahy s vzťahovými osobami z detstva. S pribúdajúcim vekom dochádza k stabilizácii vzťahového štýlu, čo je v súlade s konceptom vnútorných pracovných modelov Johna Bowlbyho (Jones et al., 2018).

Považujeme preto za dôležité štýl väzby skúmať počas detského veku, prípadne v skorej adolescencii, kedy je ešte nejaká šanca na nápravu. Vnímame ako zásadné, aby sa viac hovorilo o vplyve rodiny na vývoj dieťaťa – a v kontexte dnešnej doby možno ešte výraznejšie než v minulosti. Hlavným motívom, prečo sa tejto problematike venujeme a chceme sa venovať aj v ďalších výskumoch, je súčasný dramaticky rastúci trend úzkostnej a depresívnej symptomatiky medzi deťmi a mladými dospievajúcimi. Nedávne šetrenie na českých základných školách ukázalo, že až 40 % žiakov vykazuje známky strednej až ťažkej depresie a až u 30 % žiakov sa vyskytujú známky stredne ťažkej až ťažkej úzkosti (Červenka, 2023). Počet detí a mladistvých vo veku 10 až 19 rokov, ktorým boli predpísané antidepresíva na depresívne príznaky, narástol až o 18 % pri porovnaní rokov 2019 a 2021; keď porovnáme roky 2010 a 2021, dostávame sa až na viac ako dvojnásobný nárast (NZIP, n.d.). Alarmujúce zistenia priniesla aj nedávna štúdia Gomolčákovej (2023); takmer 56 % dievčat a 41 % chlapcov z výskumného súboru študentov vo veku 15 až 19 rokov si už niekedy v živote zámerne fyzicky ublížilo a každý piaty z nich užil aspoň raz v živote lieky bez zdravotnej indikácie. Na základe priebežných výsledkov v práve prebiehajúcom výskumnom šetrení zameranom na sebapoškodzovanie Dolejš s kolektívom (t.č. nepubl.) odhaduje, že v populácii mladších adolescentov (11-15 rokov) je sebapoškodzovaním ohrozených viac ako 70 tisíc jedincov. Rovnako ako autoagresívne prvky správania, tak aj heteroagresívne, majú súvislosť s úzkostlivosťou, ako osobnostným rysom (Chung, 2019), prípadne môžeme hovoriť o hostilite voči okoliu (Dolejš & Skopal, 2016). Jedinci, ktorí dosahujú vysoké skóre v hostilite (meranou inventárom Buss-Perry Aggression Questionnaire; BPAQ) majú podľa Harrisovej (1997) aj nízku mieru tolerancie a prevažne negatívne vzťahy s okolím.

V rámci štúdie budeme zisťovať prevalencie typov väzieb u mladistvých, k čomu využijeme vlastný dotazník, ktorý skonštruujeme na podklade Bowlbyho teórie väzby a Ainsworthovej popisu štýlov väzby, inšpirovať sa budeme aj etablovanými zahraničnými inventármi. Cieľom našej štúdie bude tiež preskúmať väzbové správanie u dnešných adolescentov a zistiť spojitosť s výchovným štýlom v rodine. V neposlednom rade nás budú zaujímať aj vybrané osobnostné charakteristiky skúmanej populácie, konkrétne úzkostnosť, agresivita a sebapoňatie.

VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU

Od 50-tych rokov minulého storočia, kedy Bowlby a Ainsworthová prišli s prvými poznatkami zo svojho skúmania väzby medzi matkou a dieťaťom, väzbu medzi rodičmi a ich potomkami podrobili skúmaniu ďalší autori. Vplyv neistej väzby na rozvoj depresívnych symptómov ukazujú aj výsledky nedávnych štúdií. Cortés-García s kolektívom (2019) potvrdili svoje výskumné hypotézy a to, že lepšia pripútanosť koreluje s menšou mierou depresívnych symptómov a zároveň depresívne symptómy znižujú kvalitu pripútania k väzbovým osobám. Podľa Allena a Tana (2016) je medzi kvalitou pripútania a rozvojom depresivity v strednom detstve a adolescencii dynamický a recipročný vzťah. Tvrdia tiež, že slabá väzba medzi matkou a dieťaťom je silnejším prediktorom depresívnych symptómov ako slabá väzba medzi otcom a dieťaťom a aj to, že depresívne symptómy adolescenta viac narušujú vzťah k matke ako k otcovi (Allen & Tan, 2016). Sarracino a jeho kolegovia (2011) sú toho názoru, že kvalita vzťahovej väzby k matke môže mať iný dopad na budúce prispôsobovanie sa u adolescentných chlapcov a dievčat. U dievčat sa vzťahová väzba javí ako signifikantný prediktor všetkých symptómov depresivity, zatiaľ čo u chlapcov predikuje iba problematické sebahodnotenie, zníženú výkonnosť a ťažkosti v interpersonálnej oblasti (Sarracino, 2011). Svoju rolu hrá aj pohlavie rodiča v kombinácii s pohlavím dieťaťa; horšie vzťahy s matkou lepšie predikujú depresívnu symptomatiku u dievčat (Allen et al., 2007; Lewis et al., 2015), nekvalitný vzťah s otcom predpovedá viac depresívnych symptómov u chlapcov (Branje et al., 2010). Výsledky robustnej metaanalýzy Spruita a jeho kolektívu (2020; 124 štúdií z rokov 1978 až 2017 s celkovým počtom 54 598 účastníkov) naznačujú, že neistá väzba sa vyskytuje spolu s depresiou a zároveň jej predchádza. Z tejto metaanalýzy možno vyvodiť záver, že pripútanosť a depresia sú koreláty (t. j. že medzi týmito dvoma premennými existuje závislosť) a že neisté pripútanie predchádza depresívnym symptómom (Spruit et al., 2020).

Neistá väzba k primárnej vzťahovej osobe súvisí aj so vznikom úzkostí, čo potvrdzujú aj súčasní autori. Lam a jeho kolegovia (2019) poukazujú na významný a možný kauzálny vzťah medzi neistotou pripútania v dojčenskom veku alebo ranom detstve a rozvojom úzkosti v dospievaní. Vo výskume Halamovej a Popelkovej (2015) jedinci s neistou vzťahovou väzbou k matke meranou v ranom veku uvádzajú významne vyšší výskyt chronického úzkostného prežívania, depresívnych symptómov aj osamelosti v strednom detstve a adolescencii. Podľa Kaločaiovej (2019) platí, že čím je silnejšia väzba k rodičom, tým je prežívaná úzkosť u adolescenta nižšia. Naopak, medzi odcudzením od rodičov a úzkostnosťou, je priama úmera. Vnímaný bezpečný vzťah s matkou sa významne podieľa aj na vysvetlení symptómov súvisiacich s negatívnym hodnotením Self. Deti s neistou väzbou k matke sa hodnotili negatívne, zatiaľ čo sebahodnotenie detí s bezpečnou väzbou bolo primerané (Halamová & Popelková, 2015). Hašto (2005) tvrdí, že frustrácia vo vzťahovej väzbe, neistoty a odlúčenia sú živou pôdou pre úzkosť, nepokoj, nedôveru a agresiu.

Ďalší autori sa zamerali na skúmanie vplyvu defektnej väzby na výskyt (pre)patologických javov u jedinca. Dôležitosť vzťahovej väzby vo vývoji dieťaťa v česko-slovenskom prostredí skúmal v niekoľkých prácach Čerešník so svojimi kolegami (napr. Čerešník et al., 2017; Čerešník, 2019; Banárová & Čerešník, 2019), Wolt a Halama (2014), Halamová a Popelková (2015), Novotný a Okrajek (2012), Maierová (2015), Štětinová

(2020), Míčková a Blatný (2019), Tóthová (2023) a nemôžeme zabudnúť na Matějčekove priekopnícke práce (napr. 1997, 1999, 2015). Zo zahraničných autorov sa téme väzby venoval napríklad Mikulincer (napr. 2003, 2007, 2012), Owin s kolektívom (2021), Mayra s kolektívom (2023) a ďalší. Výsledky výskumov všetkých týchto autorov zhodne potvrdzujú, že čím je lepšia väzba medzi dieťaťom a rodičom (prípadne opatrovníckou osobou), tým v menšej miere sa u týchto detí v adolescentnom veku vyskytuje akékoľvek rizikové, či patologické jednanie. Podobne, Gomolčáková (2023) skúmala rizikové správanie adolescentov v súvislosti s kvalitou rodinného zázemia, v rámci ktorého sa bližšie zamerala na kompletnosť rodiny, výskyt konfliktov medzi rodičmi, prítomnosť závislostného správania u rodičov a najmä na silu vzťahovej väzby medzi dieťaťom v adolescentom veku a každým z rodičov. Ukázalo sa, že adolescenti so silnou väzbou k rodičom sa správajú menej rizikovo v porovnaní s ich vrstovníkmi, ktorí majú s rodičmi slabú väzbu. Zároveň sa ukázalo, že väzba oboch rodičov k dieťaťu je dôležitejšia ako kompletnosť rodiny, resp. prítomnosť oboch rodičov (Gomolčáková, 2023).

Hoci sa v našom prostredí tejto téme venovalo a stále venuje pomerne dosť odborníkov, nemáme k dispozícii metódu pre meranie štýlu (či sily) väzby etablovanú v českom prostredí. V českých výskumoch zameraných na skúmanie väzby sa používajú inventáre prekladané len pre konkrétny výskum, metódy nie sú štandardizované a teda ani normované pre naše prostredie. Navyše, samotný preklad z cudzieho jazyka nezohľadňuje kultúrne rozdiely medzi krajinou, v ktorej metóda vznikla a Českou republikou. Domnievame sa, že v našich rodinách je (aj) z historických dôvodov významný rozdiel v prevládajúcom štýle výchovy a celkovo v prístupe k potrebám dieťaťa oproti západným krajinám; ako príklad môžeme uviesť rozdiel v dĺžke materskej / rodičovskej dovolenky u nás a na západe. Preto vytvorenie českého inventára pre skúmanie attachmentu považujeme za potenciálne veľmi prínosné.

CIELE PROJEKTU

Výskumný projekt si kladie za cieľ zmapovanie prevalencie štýlov väzieb u dnešnej českej mládeže, preskúmanie ich väzbového správania a spojitosti s výchovným štýlom v rodine. Konkrétne ciele zahŕňajú:

· preskúmanie zahraničných etablovaných psychodiagnostických metód zameraných na zisťovanie štýlu a sily vzťahovej väzby a výchovných štýlov,

· analýza vzťahov medzi typom (a silou) vzťahovej väzby a výchovným štýlom v rodine a ďalšími premennými získanými pri výskumnom šetrení (úzkostnosť, agresivita, sebapoňatie),

· návrh našich českých položiek pre testovanie metódy na zisťovanie sily a štýlu vzťahovej väzby medzi deťmi/adolescentami a ich rodičmi v českých podmienkach,

· preskúmanie psychometrických vlastností nami navrhnutej psychodiagnostickej metódy.

VÝSKUMNÉ METÓDY

Dotazníková batéria, ktorá bude žiakom a študentom predkladaná, bude obsahovať päť psychodiagnostických metód, ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

# Názov metódy Skratka Autor (rok publikácie)

1 Dotazník vlastnej konštrukcie – štýly väzby – Dolejš, Gomolčáková, Visscher

2 Parental Authority Questionnaire PAQ Buri (1991)

3 Škála úzkostnosti Dolejš a Skopal SUDS Dolejš a Skopal (2016)

4 Dotazník sebepojetí DOS Dolejš et al. (2021)

5 Škála agresivity Dolejš, Suchá, Skopal SADS Dolejš, Suchá a Skopal (2014)

VÝSKUMNÝ SÚBOR

Výskumný súbor budú tvoriť deti vo veku 9-10 rokov a adolescenti vo veku 11-15 rokov. Dotazníkové batérie budeme administrovať žiakom a študentom základných škôl a viacročných gymnázií. V pilotnej štúdii bude oslovených 100 žiakov z jednej základnej školy a z jedného gymnázia. Cieľom pilotného šetrenia je výber 50 signifikantných položiek (z pôvodných 200) do navrhovaného inventára. Upravená batéria bude následne použitá v ostrom celorepublikovom šetrení. Pre účely dopytovania bude v každom kraji náhodne vybraná 1 základná škola a 1 viacročné gymnázium (dohromady cca 28-30 škôl). Testovanie prebehne v triedach 4. až 9. ročníka ZŠ (resp. primy až kvarty na gymnáziách) metódou pero-papier. Celkový počet respondentov odhadujeme na 2 000-2 500. Veľký výberový súbor nám zabezpečí reprezentatívnosť a možnosť generalizácie zistení na celú skúmanú českú populáciu.

ETIKA STUDIE

V rámci výzkumu budou dodržovány etické standardy a zákonné normy určené pro práci s respondenty, spolupracujícími institucemi a nakládání s daty dle GDPR. Během všech fází výzkumu budou dodržovány etické kodexy ČMPS a EFPA.

KONTAKTY

PhDr. Martin Dolejš, PhD. (martin.dolejs@upol.cz) Ing. Bc. Vanda Gomolčáková (vanda.gomolcakova01@upol.cz) Mgr. Bc. Petra Visscher (petra.visscher01@upol.cz)

ZDROJE POMOCI

Pokud myslíte, že by se Vám, Vašemu dítěti nebo někomu z vašeho okolí hodila odborná pomoc, je možné se obrátit na některou z následujících organizací:

Linka bezpečí Krizová intervence a internetové poradenství. Anonymní linka: 116 111 Chat: chat.linkabezpeci.cz Další informace: https://www.linkabezpeci.cz

Poradna E-bezpečí Organizace, která se zaměřuje na nebezpečí na internetu. Kontaktní formulář a chat: https://www.poradna.e-bezpeci.cz

Poradna Bezpečný internet Organizace, která se také specializuje na nebezpečí na internetu. Kontaktní formulář: https://www.bezpecnyinternet.cz