Let’s Play je populárna forma videí u mladistvých, ktorá spája videá s komentárom. Video, ktoré je cielene vybraté pre daný vyučovací predmet môže byť obohatené o komentár alebo diskusiu v triede. Týmto vytvára účinnú a aktuálnu školskú pomôcku. Tak ako Let’s Player vedie diváka videom, vedie aj pedagóg žiaka učivom. Pomocou videa mu môže ukázať teoretické učivo v praktickom svetle, zamerať sa na riešenie problému a to všetko v novom kontexte. Paradoxom využívania videí ako edukačnej pomôcky je použitia technológie za účelom vyučovať ľudskejšie (Khan, 2011). Okolo Let’s Playerov sa vytvárajú komunity, ako napr. okolo českých Let’s Playerov: McCitrón a Nakashi, prípadne slovenského Let’s Playera Vlada Portosa. Tieto komunity sú družné, dokážu spolu intenzívne komunikovať a vzájomne sa podporovať. Týmto má Let’s Play aj sociálny dosah, pretože prostredníctvom jeho sledovania môže dôjsť k posilneniu sociability u žiakov (Taylor, 2018). Štúdia zameraná na divákov streamov poukazuje na zmysel pre komunitu, kde dochádza k naplneniu potrieb účastníkov. Diváci sú doslova priťahovaný streamami, kde sa cítia byť vnímaní, dôležití a vplyvní (Bruce et al., 2018). Učiteľ by teda mal zastávať rolu Let’s Playera, pretože ten má zásadný význam pri plánovaní, rámcovaní, prijímaní a hodnotení vzdelávacieho prostredia. Učiteľ môže taktiež zohrávať dôležitú úlohu pri spájaní odlišných skúseností s videom, viesť žiakov procesom prepojenia videa s učebnými osnovami a zabezpečiť, aby bol proces relevantný pre žiakov (Arnseth, Hanghøj & Silseth, 2018). Poučenie pre žiakov bude plynúť aj z uvedomenia si náročnosti tvorby YouTube videí, nakoľko v súčasnosti chce byť YouTuberom veľké množstvo detí, pritom si však neuvedomujú náročnosť tohto povolania (Kňažek, 2019). Taktiež je dôležité pre žiakov a dospievajúcich špeciálne, posilniť sociálny rozmer školy, ako na miesto, kde sa budú cítiť rešpektovaný a budú mať napĺňajúce medziľudské vzťahy a to aj vďaka technológiám, ktoré sú im tak blízke (Čerešník & Čerešníková, 2018). Okrem toho na rôznych platformách nájdeme veľké množstvo náučných videí, tipov, trikov a odporúčaní, ktoré môžu významným spôsobom spestriť a obohatiť výučbu a celkový vzdelávací proces a motivovať žiakov k štúdiu.

V dnešnej dobe je veľká časť mladých ľudí ovplyvňovaná sociálnymi sieťami. Medzi najpopulárnejšie platformy medzi mladými patrí YouTube (Anderson, Jiang, 2018). Hlavnou podstatou týchto sietí je komunikácia medzi ľuďmi a takmer neobmedzená možnosť zdieľať informácie. Mladí vlogeri vytvárajú napr. videá, v ktorých apelujú na sociálne zmeny, či politickú angažovanosť. Taktiež sa angažujú v otázkach sociálnej spravodlivosti, kde sa zaoberajú otázkami identity, ktoré súvisia s pohlavím a sexualitou (Raby et al., 2017). Tradičná výučba je pre žiakov často označovaná ako nudná a neefektívna. Učitelia preto stále hľadajú nové spôsoby, ako zaujať svojich žiakov (Lee & Hammer, 2011). Práve preto môžu byť nové technológie a kanály použité ako doplnkový nástroj pre vzdelávací systém, kde majú potenciál eliminovať nedostatky tradičných metód a zefektívniť výučbu. Použitím audio-vizuálnych objektov, najmä videí na vysvetlenie niečoho, uľahčí študentom vizualizáciu a pochopenie danej témy (Moghavvemi et al., 2018). Počas sledovania videa a hrania hier dochádza k zapojeniu viacerých kognitívnych procesov a teda dochádza aj k vytvoreniu lepšieho engramu (Mayer, 2018). Už v predškolskom veku sú deti v kontakte s technológiami, ktoré podporujú ich kognitívny a emocionálny vývoj. Národná rada pre akreditáciu učiteľov (NCATE) zdôraznila dôležitosť využívania technológií deťmi, pretože sa vďaka nim rozvíjajú v rozhodovacích schopnostiach a mechanizmoch na riešenie problémov (Couse & Chen, 2010). V konečnom dôsledku o popularite technológií u mladistvých a ich vplyve sa diskutuje v súčasnosti takmer vo všetkých vedeckých sférach a vo väčšine krajín. Príkladom môže byť aktuálny výskum zameraný na digitálne hry a ich hranie u českých adolescentov, kde sledujú rôzne aspekty tohto javu (Suchá et al., 2019).

Medzi posledné trendy, ktoré sa dostávajú do povedomia pedagógov, je práve možnosť vzdelávať žiakov za pomoci videí (Holíková, 2018). Táto forma výučby im umožňuje získať pozornosť žiakov, pomáha im uvádzať nové témy, predávať žiakom nové témy a informácie, či uľahčiť záverečné opakovanie. Vyučovanie prostredníctvom videí sa uplatnilo napr. pri anglickom jazyku, kedy boli samotní študenti zapojení do tvorby týchto videí. Vďaka interaktívnemu prístupu, sa zlepšila ich slovná zásoba, ale i výslovnosť. Uplatnenie výučbových videí je napr. aj v matematike či fyzike, ktorá nie je až tak populárna u študentov. Taktiež vo videách môžu naberať inšpiráciu samotní učitelia a poznatky aplikovať do výučby, prípadne môžu video rozoberať so svojimi žiakmi priamo na hodinách, prípadne zapojiť žiakov do tvorby týchto videí (Rensaa & Vos, 2017). Z nespočetného množstva sa dá vždy vybrať ideálne video, ktoré pomôže pedagógovi vo výučbe. Ďalším príkladom využitia videí, môže byť rozširovanie záujmu o vedu u mladistvých prostredníctvom YouTube (Rosenthal, 2018). Inou metódou využitia videí, môže byť jeho využitie ako modelu pre diskusie alebo triedne aktivity (Jones & Cuthrell, 2011). Jedným z predpokladov využívania YouTube videí, je aj povzbudenie kontaktu medzi žiakmi alebo aktívne zapojenie žiakov do výučby a jej tvorby – to všetko za využitia nadšenia žiakov využívať sociálne siete (Hull & Dodd, 2017).

Mladí ľudia uprednostňujú video formát, pred priamou výučbou aj preto, že majú možnosť s videom manipulovať. Môžu si ho kedykoľvek zastaviť, prehrať znova, alebo ak sa práve v danej časti nudia, jednoducho ju preskočiť, či sa k nej po čase vrátiť. Zároveň nemajú pocit, že mrhajú časom druhej osoby a nemusia sa hanbiť. Asi najväčšou výhodou je, že video môžu pozerať vlastným tempom a v čase, keď majú chuť. Pozeraním je taktiež zaručená intimita, pocit bezpečia či súkromia. Týmto spôsobom sa dajú odľahčiť náročné učivá, ako sú napr. tak neobľúbené derivácie. Učiteľ vďaka tejto metóde prináša do triedy osobný rozmer (vďaka čomu zlepšuje vzťahy v triede), nemusí sa toľko venovať prednášaniu, ale vysvetľovaniu nepochopeného učiva, čím docieľuje odstránenie nepochopeného a zo žiakov sa stávajú odborníci v danom predmete. Zároveň sa odstraňuje strach zo zlyhania (Khan, 2011).

Cíle výzkumného projektu

Hlavným cieľom projektu je overenie efektivity edukačného programu, ktorý využíva videá. Účelom je rozšírenie a obohatenie vzdelávacieho programu na školách, prostredníctvom populárneho fenoménu u adolescentov – videí, presunutie frontálnej výučby so zámerom individuálnejšieho prístupu zo strany učiteľa a vzájomnej interakcie študentov, zmena z pasívneho počúvania výkladu učiteľa na diskusiu a komentovanie. Sekundárnym cieľom je získať prehľad o povedomí vzdelávania prostredníctvom videí u pedagógov, rodičov a detí.

Základní a výběrový soubor

Vytvorený program bude aplikovaný na dospievajúcich žiakov vo veku 15 až 19 rokov na gymnáziách v Českej a Slovenskej republike. V adolescentnom období je typické vytváranie si skupín vrstovníkov a nasledovanie vzorov. V spojitosti s naším programom môžeme vidieť prienik vo vzoroch, ale taktiež v snahe vytvárať skupiny blízkych priateľov. Okrem toho je pre toto obdobie špecifické zdieľanie sa, čo vďaka tejto aktivite bude adolescentov podporovať (Erikson, 1950). Vágnerová (2005) pripisuje práve tomuto obdobiu potrebu združovať sa, experimentovať a sebaprezentovať a to aj prostredníctvom sociálnych sietí. Zapojením viacerých zložiek v  školskom systéme, môžeme zvýšiť školskú úspešnosť žiakov. V našom programe by bol využitý individuálny potenciál žiaka, jeho osobnosť, prostredie a klíma školy, a pôsobenie učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese (Čáp & Mareš, 2001).

Skúmaná populácia bude zložená z gymnaziálnych učiteľov fyziky a ich študentov. Predpokladaný počet žiakov zapojených do programu v ČR je 625 v 5 školách a 625 v 5 školách v SR. Po uplynutí šiestich mesiacov po aplikácii, budeme zbierať dáta o prospechu u kontrolnej skupiny a skupín s aplikovaným programom. Následne prebehne analýza dát. Program bude pritom aplikovaný tak, aby jeden pedagóg paralelne vyučoval dvojicu tried v jednom ročníku, pričom tieto triedy budú rozdelené na triedu A – kde bude aplikovaný program a triedu B – ktorá bude kontrolná, bez aplikácie programu.

Metodika výzkumu

Spôsob získavania dát prebehne v rámci výskumu niekoľkými spôsobmi. Nulté získavanie dát bude realizované prostredníctvom pilotného testovania. Vďaka tomuto kroku budeme môcť identifikovať povedomie o možnosti vzdelávania prostredníctvom videí u pedagógov a taktiež budeme môcť optimalizovať dotazníkovú batériu a edukačný program s manuálom pre pedagógov. Za účelom zistenia prospechu u žiakov a doterajšieho využívania videí, bude vytvorený dotazník na princípe otvorených otázok. Podobný dotazník bude vytvorený aj pre pedagógov, ktorým budeme zisťovať doterajšie skúsenosti s video výučbou a nadobudnutú prax.

Prvé získavanie dát prebehne pred aplikáciou programu. V tomto kroku bude aplikovaná dotazníková batéria prvý krát v kontrolnej a experimentálnej skupine. Po prvom ostrom zbere dát sa aplikuje edukačný program s presne vydefinovaným postupom, prostredníctvom manuálu a konzultácie s pedagógom. Po uplynutí určitej doby, konkrétne po šiestich mesiacoch, prebehne druhý zber dát u oboch skupín, experimentálnej a kontrolnej, prostredníctvom dotazníkovej batérie.

Pre získanie prehľadu o motivácii žiakov bude použitý dotazník SRQ-Academic. Dotazník sa zaoberá príčinami konania respondentov v štyroch oblastiach, ktoré charakterizujú sociálny kontext školského prostredia. Otázky sú postavené tak, že prezentujú 4 regulačné štýly: externá, introjikovaná, identifikovaná a intrinstická regulácia (Kuruc, 2017). Na zistenie triednej klímy bude použitý dotazník KLIT: meranie klímy školskej triedy. Táto metóda sa snaží obsiahnuť tri prvky klímy: suportívnu klímu, kde žiaci popisujú vzťahy k triede a medzi spolužiakmi, mieru kooperácie a súdržnosti; motiváciu k negatívnemu školskému výkonu, vyjadrujúcu mieru záujmu alebo nezáujmu žiakov o školu, tendenciu nevynikať, vyhýbať sa neúspechu a pod.; sebapresadzovanie, ktoré predstavuje tendenciu k individualizácii výkonu, ale i spoliehanie na seba, nižšiu mieru kooperácie, túžbu vyniknúť (Lašek, 2012). Taktiež použijeme dotazník ESQ-R: tento dotazník bude potrebné preložiť a validizovať. Týmto dotazníkom budeme môcť sledovať päť oblastí exekutívnych funkcií u študentov a to plánovanie, časový management, organizáciu a emočnú reguláciu (Strait et al., 2019).

Technické provedení výzkumu

Na začiatku výskumu bude zrealizovaný pilotný test dotazníkovej batérie, manuálu pre pedagógov a edukačného programu. Zo získaných pilotných dát z pilotného testovania zoptimalizujeme dotazníkovú batériu, manuál a edukačný program. Manuál pre pedagógov bude poskytnutý pri začatí edukačného programu spolu s videami a s konzultáciou. Pred samotnou aplikáciou edukačného programu s videami, prebehne prvé získavanie dát. Tieto dáta budú následne vyhodnotené. Po uplynutí určitej doby – 6 mesiacov prebehne re-test. Dáta z druhého zberu budú opäť vyhodnotené a komparované s výsledkami zo zberu jedna. Budeme získavať dáta o prospechu, motivácii, exekutívnych funkciách a klíme v triede pred aplikáciou programu a po programe. Ich vyhodnocovaním zistíme prípadnú úspešnosť edukačného programu s videami. Ak sa program ukáže ako úspešný, budeme môcť program optimalizovať a odporúčať do osnov škôl a prípadne reagovať na odporúčania a zistenia Českej školskej inšpekcie (2019).

Etika studie

Súčasťou výskumu bude dodržiavanie etických zásad a zákonných noriem v rámci práce s respondentmi, inštitúciami a nakladania s dátami podľa GDPR a príslušnom zákone o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z. a zákon č. 110/2019 Sb. Počas výskumu budú dodržiavané následné body z etických zásad:

1. a) informovanie respondentov o účele výskumu a o anonymite výskumu;
2. b) informovanie vedenia škôl o cieľoch výskumu a výsledkoch projektu;
3. c) pre účasť v štúdii musí byť poskytnutý informovaný súhlas – od zákonných zástupcov u respondentov mladších ako 15 rokov a od samotných respondentov starších ako 15 rokov;
4. d) dotazníky budú zadávané preškoleným administrátorom;
5. e) účasť v štúdii bude vždy dobrovoľná;
6. f) respondenti môžu kedykoľvek z výskumu odstúpiť;
7. g) respondenti budú informovaní o výsledkoch štúdie, ktoré im budú poskytnuté online formou v podobe dizertačnej prace;
8. h) so získanými dátami bude vždy nakladané v súlade s príslušnými zákonnými normami a podľa etických pravidiel;
9. i) dáta nebudú sprístupnené tretím osobám;
10. j) bude sa dbať na ochranu dát po ich spracovaní (skartácia dotazníkov);
11. k) počas všetkých fáz výskumu budú dodržované etické kódexy ČMPS, SPS pri SAV a EFPA.

Očekávaný přínos studie

Tento projekt overí funkčnosť a efektivitu výučby za pomoci videí, čím dá vyučujúcim možnosť prispôsobiť výučbový plán novým trendom u dospievajúcej mládeže. Vďaka používaniu videí vo výučbe sa zvýši záujem zo strany žiakov aj o náročné predmety, zvýši sa ich motivácia a snaha dosahovať čo najlepšie výsledky bez značnej frustrácie z štandardných vyučovacích postupov. O tom, že výučba pomocou videí je efektívna, hovorí aj výskum z Palestíny, kde sa preukázal pozitívny dopad tejto formy výučby (Atwa, Din & Hussin, 2016).

Tento projekt overí efektivitu video výučby a vytvorí základ pre vznik a podporu edukačného programu, ktorý je blízky a adaptovaný na súčasnú populáciu žiakov, pričom sa bude využívať hravá forma výučby, ktorá má potenciál spájať kolektív a vytvárať spoluprácu medzi žiakmi. V tejto súvislosti vychádzame aj z Kolbovho cyklu, kde si žiak prechádza zážitkovou výučbou – od konkrétnej skúsenosti, cez reflexiu vlastnej skúsenosti, následne k vyvodeniu záverov z reflexie a abstraktným predstavám, až k zmene správania a aktívnemu experimentovaniu (Sims, 1983). Súčasne rozvíjajúcim trendom sú tzv. „Flipped classrooms,“ kde je princípom zmiernenie frontálnej výučby, jej presunutie mimo triedu za pomoci online nástrojov, ako sú napr. videá. Tento spôsob výučby sa ukazuje ako účinný (Culbertson, Babb & Cunningham, 2017). Taktiež vďaka tomuto projektu budeme môcť reagovať na zistenia Českej školskej inšpekcie (2019) o nedostatočnom využívaní technológií na stredných školách a prípadne ich podporiť alebo oponovať, že tento spôsobom výučby je alebo nie je efektívny. Zároveň budeme môcť podporiť aj Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na Slovensku (2018) v jeho modernizácii vzdelávania, pretože v poslednom reporte od tejto inštitúcie môžeme nájsť časť, ktorá pojednáva o modernizácii edukačného programu.

Ak sa edukácia za pomoci videí ukáže ako efektívna, budeme môcť po úpravách aplikovať tento program aj na iné predmety. Zároveň sa vytvorí potenciál naučiť žiakov využívať IT technológie nie len na zábavu a krátenie voľného času, ale aj na vzdelávanie sa a spoluprácu s ostatnými. Taktiež budú môcť byť do tohto programu implementované prvky, ktoré pomôžu predchádzať závislostiam na sociálnych sieťach, hrách a pod. Okrem toho získame prehľad o aktuálnych preferovaných trendoch u adolescentov, ale aj prehľad o triednej klíme na školách, prehľad o motivovanosti k výkonu u adolescentov, či prehľad o exekutívnych funkciách u adolescentov na gymnáziách.

„Videí je široké množstvo. Povedať o nich, že nepatria do triedy, je ako povedať, že knihy nepatria do škôl. Tiež ich je široké množstvo. Stačí si len správne vybrať (Thomas, 2018).“

Výstupy projektu