Obdobie dospievania sa považuje za najdôležitejšie obdobie ľudského života. Dochádza v ňom k procesu sebauvedomovania, hľadania vlastnej identity, prechod od vonkajšej regulácie k autoregulácii a hľadanie vlastného miesta v spoločnosti ako autonómny dospelý. Dospievajúci si vytvára nové názory, ktoré mnohokrát narážajú na to, čo bolo zvnútornené a prebrané od rodičov už v ranom období života dieťaťa. Adolescent prehodnocuje svoje postoje, názory a autority, ktoré ho doteraz sprevádzali. Tento vnútorný konflikt sa prejavuje aj v jeho správaní, ktoré nie je vždy v súlade s normami a pravidlami najbližšej rodiny či spoločnosti. Takéto správanie sa môže prejaviť v jednej z foriem rizikového správania. 

Významnou osobou v oblasti rizikového správania bol R. Jessor (1977), ktorý realizoval mnoho výskumov v oblasti psychosociálneho vývinu v období dospievania. Jeho štúdie ho viedli k formulácii konceptu s názvom syndróm rizikového správania v dospievaní (risk behavior syndrome in adolescence; SRS-D). Experimentovanie s rizikovým správaním v období dospievania je do istej miery považované za sociálne prijateľné a akceptované. Dospievajúci môžu v rizikovom správaní vidieť určité benefity, ktoré im uľahčujú prechod týmto zložitým obdobím. Na vzájomnom pomere protektívnych (ochranných) a rizikových faktorov závisí, či sa z občasného experimentovania vyvinie syndróm rizikového správania v dospievaní. Výsledky výskumov (Costa, Jessor & Turbin, 2005) potvrdili vzťah medzi pôsobením protektívnych faktorov a nižším výskytom SRS-D, a medzi pôsobením rizikových faktorov a vyšším výskytom SRS-D (Čerešník, 2016).

WHO (2018) uverejnila správu o zdravotnej situácii detí a adolescentov v Európe. Z tejto správy vyplýva, že rozdiely medzi krajinami, v šikanujúcom správaní adolescentov vo veku 15 rokov, sú stále obrovské. U chlapcov v ČR je to 5 % zatiaľ čo u chlapcov v SR až 17 %. Obeťami šikany sa stávajú 4 % chlapcov aj dievčat v ČR, v SR je to až 9 % dievčat a 10 % chlapcov. Skúsenosti s alkoholom počas života má 49 % dievčat a 48 % chlapcov v ČR, v SR je to 43 % dievčat a 48 % chlapcov vo veku 15 rokov. Skúsenosti s kanabinoidmi má 23 % chlapcov a dievčat v ČR. V SR je to o niečo menej, 14% dievčat a 20% chlapcov. Vo vekovej skupine 15 rokov, fajčilo 16 % dievčat a 11 % chlapcov v ČR, 18 % dievčat a 16 % chlapcov v SR. Tieto čísla sú samé o sebe alarmujúce. No treba zdôrazniť aj to, že dievčatá v dnešnej dobe nezaostávajú za chlapcami v produkcii rizikového správania a v niektorých oblastiach ich aj predbehli. Jedna z príčin môže byť aj skoršie odpútavanie dievčat od matky a otca, v porovnaní z chlapcami (Banárová & Čerešník, 2019).

Štýl rodičovskej výchovy vplýva nielen na správanie adolescentov v období dospievania, ale je aj determinantom mnohých osobnostných charakteristík v dospelosti. Jednou z osobnostných charakteristík človeka, ktorá zahŕňa vedome aj nevedomé procesy je sebaregulácia (Baumeister, 2002). Pre človeka je to typická schopnosť kontrolovať a sledovať svoje správanie a prispôsobovať ho novým situáciám. Je to nevyhnutý predpoklad formulácie cieľov a ich dosahovania, čím prekračuje rámec situácie, a tým aj reaktívny charakter správania. Človek sa dokáže správať proaktívne a regulovať svoje správanie a prežívanie (Lovaš, 2011). Na formovaní sebaregulácie sa podieľajú aj vzťahy s blízkymi osobami. Prostredníctvom rodičov sa učíme sebaregulačnému správaniu, ktoré sa odzrkadľuje aj v našich neskorších vzťahoch s partnermi. Vzhľadom na každodennú sociálnu závislosť medzi ľuďmi má sebaregulácia jedného človeka dopad na sebareguláciu druhého človeka. Podľa Čerešníka (2014) úlohou rodičov, ale aj učiteľov, vychovávateľov, jednoducho všetkých tých, ktorí sa podieľajú na formovaní osobnosti, by malo byť sústredenie sa na zdravé jadro človeka a zodpovedný prístup k vlastnej slobode a slobode iných. Človek, ktorý má kontrolu sa vie efektívne rozhodovať o sebe a situácii, v ktorej sa nachádza. Ak človeku neumožníme, aby mal kontrolu nad vlastnou osobou, veľmi ťažko si vytvorí svet, ktorý bude pre neho zrozumiteľný. Preto predpokladáme, že ľudia s nízkou sebareguláciou produkujú viac rizikového správania.

Vývinová a sociálna psychológia nás učia, že dieťa je už v ranom období života schopné napodobňovať správanie svojich rodičov a dospelých ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu. Členovia rodiny sú si svojím správaním navzájom vzorom pri riešením medziľudských vzťahov a situácií. Výchovu možno považovať za determinujúci faktor pri utváraní a ovplyvňovaní prosociálneho správania. Je to výsledok socializácie v ktoromkoľvek vývinovom období (Musil, 2005). Prosociálnosť môžeme chápať ako osobnostnú črtu spojenú s tendenciou správať sa prosociálne a altruisticky. Je to čin, ktorý prináša úžitok iným Baron, Byrne & Branscombe, 2006). Základom prosociálneho správania je motivácia pomôcť iným, ktorá môže mať rôzne aspekty, a teda aj ten istý prejav správania môže mať rôzne zdroje (Kollárik, 1993).

Výskumy naznačujú, že existujú intersexuálne rozdiely v produkcii prosociálneho správania. Jedným z nich je aj výskum Carla et al. (2010), ktorým preukázali, že dievčatá prejavujú viac emocionálne, vyžiadané a altruistické prosociálne správanie a prosociálne správanie v kríze než chlapci. Chlapci zase prejavovali vyššiu úroveň verejného prosociálneho správania než dievčatá. Tieto zistenia preukazujú intersexuálne rozdiely v rôznych oblastiach prosociálneho správania adolescentov. Výsledky nášho výskumu  intersexuálnych rozdielov v produkcii rizikového správania (Banárová & Čerešník, 2019) preukázali u chlapcov významne vyššiu mieru egocentrického správania než u dievčat. S prihliadnutím na výskum Carla et al. (2010), kde chlapci prejavovali viac verejného správania, ktoré je čiastočne motivované získaním súhlasu, pochvaly a rešpektu druhých a tak zvyšovali svoju sebahodnotu, môžeme predpokladať, že existuje vzťah medzi produkciou rizikového správania a prosociálnosťou. Predpokladáme, že dospievajúci s nízkou mierou prosociálnosti produkujú viac rizikového správania.

Cíle výzkumného projektu

Primárnym cieľom projektu je zistiť vzťah medzi produkciou rizikového správania v dospievaní, prosociálnosťou a sebareguláciou. Cieľom nášho výskumu je tiež zistiť vzťah medzi prosociálnosťou a sebareguláciou navzájom. Predpokladáme, že existuje signifikantný vzťah medzi nízkou mierou sebaregulácie a nízkou mierou prosociálnosti. Ďalším čiastkovým cieľom je zistenie intersexuálnych, regionálnych a vekových rozdielov v produkcii rizikového správania u dospievajúcich vo veku 15-19/20 rokov.

Podciele:

• Zistiť, či nízka miera prosociálnosti prispieva k vzniku rizikového správania v dospievaní.
• Zistiť, či nízka miera sebaregulácie prispieva k vzniku rizikového správania v dospievaní.
• Deskripcia súčasného stavu rizikového správania adolescentov SR a ČR.
• Zistiť rozdiel v produkcii rizikového správania v dospievaní medzi slovenskými a českými adolescentami.

Výskumné otázky:

1. Existuje vzťah medzi nízkou mierou prosociálnosti a sebaregulácie a rizikovým správaním v dospievaní?
2. Môžeme považovať prosociálnosť a sebareguláciu za protektívne faktory rizikového správania v dospievaní?
3. Existujú intersexuálne, regionálne a vekové rozdiely v miere prosociálnosti a sebaregulácie?
4. Existujú intersexuálne, regionálne a vekové rozdiely v produkcii rizikového správania v dospievaní?
5. Existuje signifikantný vzťah medzi prosociálnosťou a sebareguláciou?
6. Existujú rozdiely v produkcii rizikového správania v dospievaní medzi českými a slovenskými adolescentami?

Základní a výběrový soubor

Základný súbor
Základný súbor výskumu tvoria študenti/študentky stredných odborných škôl a gymnázií v Slovenskej a Českej republike. Sú to študenti/študentky vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3), kde sa zaraďujú štvorročné, päťročné a šesťročné gymnáziá a vyššie ročníky (5. – 8. ročník) osemročných gymnázií (všeobecné vzdelávanie), stredné odborné školy a stredné odborné učilištia (odborné vzdelávanie). Základný súbor tvorí 517 736 študentov/študentiek Slovenskej a Českej republiky vo veku od 15 – 19/20 rokov. (www.cvtisr.sk, 2019; www.mstm.cz, 2019)

Výberový súbor
Výberový súbor pre náš výskumný projekt budú tvoriť študenti/študentky 1. – 4. ročníka stredných odborných škôl, 1. – 4. ročníka štvorročných gymnázií, 2. – 5. ročníka päťročných gymnázií, 3. – 6. ročníka šesťročných gymnázií a 5. – 8. ročníka osemročných gymnázií. Sú to študenti/študentky vo veku 15 – 19/20 rokov. Z každého kraja Slovenskej a Českej republiky si vyberieme jedno gymnázium a jednu strednú odbornú školu. Spolu to bude 44 škôl. 16 škôl v Slovenskej a 28 škôl v Českej republike. Výskum bude realizovaný v každej škole v 4 triedach. Spolu to bude 176 tried. 64 tried v Slovenskej a 112 tried v Českej republike. Predpokladaný výberový súbor bude teda tvoriť 3 200 vyššieho sekundárneho vzdelávania vo veku 15 – 19/20 rokov. Výberový súbor je uvádzaný orientačne. Môžeme predpokladať, že po čistení dát sa počet respondentov zníži.

 

Metodika výzkumu

Metóda získavania dát
Dáta v rámci výskumného projektu budeme získavať prostredníctvom plánovanej batérie dotazníkov (tabuľka 1). Dotazníková batéria bude overená v pilotnom testovaní, čo prispeje k overení formulácie a vhodnosti daných položiek a zabezpečí ich úpravu pred finálnym testovaním.

Tabuľka 1 Prehľad jednotlivých koncepcii a metód k ich meraniu

Koncept	Metóda k meraniu
Rizikové správanie	Výskyt rizikového správania v adolescentnom veku  (VRSA)
Rizikové správanie	Škála rizikového správania žiaka/žiačky
Prosociálnosť	Dotazník prosociálnych tendencii (PTM-R)
Sebaregulácia	Dotazník sebaregulácie (SRQ)

 

Technické provedení výzkumu

• Nadviazanie kontaktu a spolupráce so strednými odbornými školami a gymnáziami Slovenskej a Českej republiky.
• Pilotné testovanie, ktorého sa zúčastnia 4 školy – 1 SOŠ a 1 gymnázium zo Slovenskej republiky a 1 SOŠ a 1 gymnázium z Českej republiky.
• Finálne testovanie realizované na odborných školách a gymnáziách v Českej a Slovenskej republike – spolu 44 škôl.
• Administrácia batérie dotazníkov bude prebiehať počas vyučovacej hodiny v jej plnom rozsahu (45 minút). Túto administráciu bude realizovať vždy jeden z členov projektového tímu a to z dôvodu dostatočných a potrebných kompetencií.

Etika studie

Počas realizácie výskumu budú dodržané etické štandardy a zákonné normy určené pre prácu s respondentmi, spolupracujúcimi inštitúciami a prácu s dátami, podľa najnovších znení Etického kódexu psychologické profese, etického kódexu ČMPS, EFPS a Etického kódexu Slovenskej komory psychológov. To zahrňujú hlavne nasledujúce body:

• informovanie vedenia školy o cieli výskumu a jeho výsledkoch,
• informovanie respondentov o cieli výskumu, do ktorého sú zapojení,
• získanie informovaného súhlasu od zákonných zástupcov respondentov mladších ako 15 rokov (podľa zákonov SR č. 245/2008, č. 199/1994 a zákona ČR č. 101/2000),
• ubezpečenie o anonymite a nezneužití údajov,
• účasť na výskume bude dobrovoľná, respondenti môžu odstúpiť kedykoľvek počas priebehu výskumu,
• dotazníky budú zadávať vždy vyškolený členovia výskumného tímu,
• so získanými dátami budeme vždy nakladať v súlade s príslušnými zákonnými normami a etickými pravidlami,
• budeme dbať na ochranu údajov a dát výskumu aj po jeho spracovaní.

Očekávaný přínos studie

Hlavným prínosom projektu je zistenie či vysoká miera prosociálnosti a sebaregulácie môže fungovať ako protektívny faktor pred vznikom rizikového správania v dospievaní. Výsledky výskumu nám preukážu vzťah medzi prosociálnosťou, sebareguláciou a konkrétnymi prejavmi rizikového správania v dospievaní, v oblastiach: (1) asociálne správanie, (2) antisociálne správanie, (3) egocentrické správanie, (4) impulzívne správanie, (5) maladaptívne správanie, (6) negativistické správanie, (7) inklinovanie k problémovej skupine, (8) abúzus psychoaktívnych látok, (9) delikvencia a (10) šikana. Zároveň zistíme, či existuje signifikantný vzťah medzi prosociálnosťou a sebareguláciou. Výskum nám umožní odhadnúť aktuálny stav miery rizikového správania dospievajúcich a porovnať prevalenciu rizikového správania v dospievaní u adolescentov Slovenskej a Českej republiky.

Výstupy projektu