Deti na svet prichádzajú s vrodeným väzbovým správaním, účelom ktorého je hľadať a udržiavať blízkosť dôležitých osôb. Blízkosť napomáha regulácii afektu, ktorý dieťaťu poskytuje ochranu pred fyzickým a psychickým ohrozením. Ak je regulácia afektu úspešná, vedie k pocitu bezpečného pripútania, dôvery vo svet a možnosti skúmať okolie bez obáv, či nadväzovať kontakty s inými ľuďmi (Mikulincer et al., 2003). Rozlišujeme štyri typy väzieb: bezpečná, úzkostne vyhýbavá, úzkostne vzdorujúca a dezorganizovaná (van IJzendoorn & Kroonenberg, 1988). Každá z nich sa vyznačuje typickým správaním, ktoré sa dá odsledovať už v útlom veku (Ainsworth & Bell, 1970) a má veľký vplyv na to, aké väzby vytvárame v období dospievania a dospelom veku (Shaver et al., 2009). Bezpečná väzba je v období adolescencie a dospelosti spojená so zdravým vyjadrovaním emócií, ľahkým prístupom k spomienkam na emočné zážitky, primeraným sebaodhaľovaním, sebavedomím a optimistickým hodnotením potenciálne ohrozujúcich situácií. Majú stabilnejšie milostné a manželské vzťahy a vo vzťahoch zažívajú vyššiu spokojnosť. Naproti tomu dospelý jedinec s úzkostne vyhýbavým pripútaním sa na svojho partnera nedokáže spoľahnúť a nedôveruje mu, svoje potreby a emócie potlačuje, je naštvaný a pomstychtivý (Shaver et al., 2009). Jedinec s úzkostne vzdorujúcim pripútaním v dospelosti intímne vzťahy vyhľadáva, túži po ocenení druhých, ale vo vzťahoch prežíva neistotu, pochybuje o sebe samom (Thorová, 2015). Úzkostná vzťahová väzba je tiež spojená so zníženým sebahodnotením a vyššou mierou depresie (Manna et al., 2023).
V období adolescencie nie je získaný štýl väzby ešte pevne zastabilizovaný. Z dôvodu prebiehajúcich vývojových zmien a vďaka väčšej sociálnej flexibilite mladých dospievajúcich je stabilita vzťahovej väzby v tomto období nižšia ako v dospelosti. Dospievajúci sa pohybujú v širších a dynamickejších sociálnych sietiach, vytvárajú nové vzťahy s vrstovníkmi, prijímajú nové sociálne role a zároveň sa menia ich vzťahy s vzťahovými osobami z detstva. S pribúdajúcim vekom dochádza k stabilizácii vzťahového štýlu, čo je v súlade s konceptom vnútorných pracovných modelov Johna Bowlbyho (Jones et al., 2018).
Považujeme preto za dôležité štýl väzby skúmať počas detského veku, prípadne v skorej adolescencii, kedy je ešte nejaká šanca na nápravu. Vnímame ako zásadné, aby sa viac hovorilo o vplyve rodiny na vývoj dieťaťa – a v kontexte dnešnej doby možno ešte výraznejšie než v minulosti. Hlavným motívom, prečo sa tejto problematike venujeme a chceme sa venovať aj v ďalších výskumoch, je súčasný dramaticky rastúci trend úzkostnej a depresívnej symptomatiky medzi deťmi a mladými dospievajúcimi. Nedávne šetrenie na českých základných školách ukázalo, že až 40 % žiakov vykazuje známky strednej až ťažkej depresie a až u 30 % žiakov sa vyskytujú známky stredne ťažkej až ťažkej úzkosti (Červenka, 2023). Počet detí a mladistvých vo veku 10 až 19 rokov, ktorým boli predpísané antidepresíva na depresívne príznaky, narástol až o 18 % pri porovnaní rokov 2019 a 2021; keď porovnáme roky 2010 a 2021, dostávame sa až na viac ako dvojnásobný nárast (NZIP, n.d.). Alarmujúce zistenia priniesla aj nedávna štúdia Gomolčákovej (2023); takmer 56 % dievčat a 41 % chlapcov z výskumného súboru študentov vo veku 15 až 19 rokov si už niekedy v živote zámerne fyzicky ublížilo a každý piaty z nich užil aspoň raz v živote lieky bez zdravotnej indikácie. Na základe priebežných výsledkov v práve prebiehajúcom výskumnom šetrení zameranom na sebapoškodzovanie Dolejš s kolektívom (t.č. nepubl.) odhaduje, že v populácii mladších adolescentov (11-15 rokov) je sebapoškodzovaním ohrozených viac ako 70 tisíc jedincov. Rovnako ako autoagresívne prvky správania, tak aj heteroagresívne, majú súvislosť s úzkostlivosťou, ako osobnostným rysom (Chung, 2019), prípadne môžeme hovoriť o hostilite voči okoliu (Dolejš & Skopal, 2016). Jedinci, ktorí dosahujú vysoké skóre v hostilite (meranou inventárom Buss-Perry Aggression Questionnaire; BPAQ) majú podľa Harrisovej (1997) aj nízku mieru tolerancie a prevažne negatívne vzťahy s okolím.
V rámci štúdie budeme zisťovať prevalencie typov väzieb u mladistvých, k čomu využijeme vlastný dotazník, ktorý skonštruujeme na podklade Bowlbyho teórie väzby a Ainsworthovej popisu štýlov väzby, inšpirovať sa budeme aj etablovanými zahraničnými inventármi. Cieľom našej štúdie bude tiež preskúmať väzbové správanie u dnešných adolescentov a zistiť spojitosť s výchovným štýlom v rodine. V neposlednom rade nás budú zaujímať aj vybrané osobnostné charakteristiky skúmanej populácie, konkrétne úzkostnosť, agresivita a sebapoňatie.
VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU
Od 50-tych rokov minulého storočia, kedy Bowlby a Ainsworthová prišli s prvými poznatkami zo svojho skúmania väzby medzi matkou a dieťaťom, väzbu medzi rodičmi a ich potomkami podrobili skúmaniu ďalší autori. Vplyv neistej väzby na rozvoj depresívnych symptómov ukazujú aj výsledky nedávnych štúdií. Cortés-García s kolektívom (2019) potvrdili svoje výskumné hypotézy a to, že lepšia pripútanosť koreluje s menšou mierou depresívnych symptómov a zároveň depresívne symptómy znižujú kvalitu pripútania k väzbovým osobám. Podľa Allena a Tana (2016) je medzi kvalitou pripútania a rozvojom depresivity v strednom detstve a adolescencii dynamický a recipročný vzťah. Tvrdia tiež, že slabá väzba medzi matkou a dieťaťom je silnejším prediktorom depresívnych symptómov ako slabá väzba medzi otcom a dieťaťom a aj to, že depresívne symptómy adolescenta viac narušujú vzťah k matke ako k otcovi (Allen & Tan, 2016). Sarracino a jeho kolegovia (2011) sú toho názoru, že kvalita vzťahovej väzby k matke môže mať iný dopad na budúce prispôsobovanie sa u adolescentných chlapcov a dievčat. U dievčat sa vzťahová väzba javí ako signifikantný prediktor všetkých symptómov depresivity, zatiaľ čo u chlapcov predikuje iba problematické sebahodnotenie, zníženú výkonnosť a ťažkosti v interpersonálnej oblasti (Sarracino, 2011). Svoju rolu hrá aj pohlavie rodiča v kombinácii s pohlavím dieťaťa; horšie vzťahy s matkou lepšie predikujú depresívnu symptomatiku u dievčat (Allen et al., 2007; Lewis et al., 2015), nekvalitný vzťah s otcom predpovedá viac depresívnych symptómov u chlapcov (Branje et al., 2010). Výsledky robustnej metaanalýzy Spruita a jeho kolektívu (2020; 124 štúdií z rokov 1978 až 2017 s celkovým počtom 54 598 účastníkov) naznačujú, že neistá väzba sa vyskytuje spolu s depresiou a zároveň jej predchádza. Z tejto metaanalýzy možno vyvodiť záver, že pripútanosť a depresia sú koreláty (t. j. že medzi týmito dvoma premennými existuje závislosť) a že neisté pripútanie predchádza depresívnym symptómom (Spruit et al., 2020).
Neistá väzba k primárnej vzťahovej osobe súvisí aj so vznikom úzkostí, čo potvrdzujú aj súčasní autori. Lam a jeho kolegovia (2019) poukazujú na významný a možný kauzálny vzťah medzi neistotou pripútania v dojčenskom veku alebo ranom detstve a rozvojom úzkosti v dospievaní. Vo výskume Halamovej a Popelkovej (2015) jedinci s neistou vzťahovou väzbou k matke meranou v ranom veku uvádzajú významne vyšší výskyt chronického úzkostného prežívania, depresívnych symptómov aj osamelosti v strednom detstve a adolescencii. Podľa Kaločaiovej (2019) platí, že čím je silnejšia väzba k rodičom, tým je prežívaná úzkosť u adolescenta nižšia. Naopak, medzi odcudzením od rodičov a úzkostnosťou, je priama úmera. Vnímaný bezpečný vzťah s matkou sa významne podieľa aj na vysvetlení symptómov súvisiacich s negatívnym hodnotením Self. Deti s neistou väzbou k matke sa hodnotili negatívne, zatiaľ čo sebahodnotenie detí s bezpečnou väzbou bolo primerané (Halamová & Popelková, 2015). Hašto (2005) tvrdí, že frustrácia vo vzťahovej väzbe, neistoty a odlúčenia sú živou pôdou pre úzkosť, nepokoj, nedôveru a agresiu.
Ďalší autori sa zamerali na skúmanie vplyvu defektnej väzby na výskyt (pre)patologických javov u jedinca. Dôležitosť vzťahovej väzby vo vývoji dieťaťa v česko-slovenskom prostredí skúmal v niekoľkých prácach Čerešník so svojimi kolegami (napr. Čerešník et al., 2017; Čerešník, 2019; Banárová & Čerešník, 2019), Wolt a Halama (2014), Halamová a Popelková (2015), Novotný a Okrajek (2012), Maierová (2015), Štětinová
(2020), Míčková a Blatný (2019), Tóthová (2023) a nemôžeme zabudnúť na Matějčekove priekopnícke práce (napr. 1997, 1999, 2015). Zo zahraničných autorov sa téme väzby venoval napríklad Mikulincer (napr. 2003, 2007, 2012), Owin s kolektívom (2021), Mayra s kolektívom (2023) a ďalší. Výsledky výskumov všetkých týchto autorov zhodne potvrdzujú, že čím je lepšia väzba medzi dieťaťom a rodičom (prípadne opatrovníckou osobou), tým v menšej miere sa u týchto detí v adolescentnom veku vyskytuje akékoľvek rizikové, či patologické jednanie. Podobne, Gomolčáková (2023) skúmala rizikové správanie adolescentov v súvislosti s kvalitou rodinného zázemia, v rámci ktorého sa bližšie zamerala na kompletnosť rodiny, výskyt konfliktov medzi rodičmi, prítomnosť závislostného správania u rodičov a najmä na silu vzťahovej väzby medzi dieťaťom v adolescentom veku a každým z rodičov. Ukázalo sa, že adolescenti so silnou väzbou k rodičom sa správajú menej rizikovo v porovnaní s ich vrstovníkmi, ktorí majú s rodičmi slabú väzbu. Zároveň sa ukázalo, že väzba oboch rodičov k dieťaťu je dôležitejšia ako kompletnosť rodiny, resp. prítomnosť oboch rodičov (Gomolčáková, 2023).
Hoci sa v našom prostredí tejto téme venovalo a stále venuje pomerne dosť odborníkov, nemáme k dispozícii metódu pre meranie štýlu (či sily) väzby etablovanú v českom prostredí. V českých výskumoch zameraných na skúmanie väzby sa používajú inventáre prekladané len pre konkrétny výskum, metódy nie sú štandardizované a teda ani normované pre naše prostredie. Navyše, samotný preklad z cudzieho jazyka nezohľadňuje kultúrne rozdiely medzi krajinou, v ktorej metóda vznikla a Českou republikou. Domnievame sa, že v našich rodinách je (aj) z historických dôvodov významný rozdiel v prevládajúcom štýle výchovy a celkovo v prístupe k potrebám dieťaťa oproti západným krajinám; ako príklad môžeme uviesť rozdiel v dĺžke materskej / rodičovskej dovolenky u nás a na západe. Preto vytvorenie českého inventára pre skúmanie attachmentu považujeme za potenciálne veľmi prínosné.
CIELE PROJEKTU
Výskumný projekt si kladie za cieľ zmapovanie prevalencie štýlov väzieb u dnešnej českej mládeže, preskúmanie ich väzbového správania a spojitosti s výchovným štýlom v rodine. Konkrétne ciele zahŕňajú:
· preskúmanie zahraničných etablovaných psychodiagnostických metód zameraných na zisťovanie štýlu a sily vzťahovej väzby a výchovných štýlov,
· analýza vzťahov medzi typom (a silou) vzťahovej väzby a výchovným štýlom v rodine a ďalšími premennými získanými pri výskumnom šetrení (úzkostnosť, agresivita, sebapoňatie),
· návrh našich českých položiek pre testovanie metódy na zisťovanie sily a štýlu vzťahovej väzby medzi deťmi/adolescentami a ich rodičmi v českých podmienkach,
· preskúmanie psychometrických vlastností nami navrhnutej psychodiagnostickej metódy.
VÝZKUMNÉ METODY
VÝZKUM SE SKLÁDÁ ZE DVOU TESTOVÝCH BATERIÍ O PĚTI MĚŘÍCÍCH NÁSTROJÍCH:
(každý žák/žákyně bude vyplňovat pouze jednu z baterií, baterie budou žákům a žákyním přiděleny náhodně)
BATERIE A bude obsahovat dotazníky DVV, DOS-18, SUDS, SADSS, IPPA
BATERIE B bude obsahovat dotazníky DVS, DOS-18, SUDS, SADSS, CRPBI
1. Dotazník vztahové vazby – DVV (Gomolčáková, V., Visscher, P., Dolejš, M., 2026)
Jedná se o nově vznikající psychodiagnostický nástroj o 35 položkách, který slouží ke zjištění typu vztahové vazby mezi rodičem a jeho dítětem.
2. Dotazník výchovných stylů – DVS (Visscher, P., Gomolčáková, V., Dolejš, M., 2026)
Jedná se o nově vznikající psychodiagnostický nástroj o 25 položkách, který slouží ke zjištění výchovných stylů rodičů.
3. Dotazník sebepojetí 18 – DOS-18 (Dolejš, M., Dostál, D., Obereignerů, R., Orel, M., 2021)
Zkrácená verze tohoto dotazníku obsahuje 18 položek zaměřených na zhodnocení úrovně sebepojetí. Dotazník reflektuje rozmanitá životní témata, která se podílí na utváření sebepojetí. Jednotlivé položky tohoto sebehodnotícího dotazníku zahrnují výroky, které popisují, jak lidé mohou vnímat sami sebe.
4. Škála úzkostnosti Dolejš a Skopal – SUDS (Dolejš, M., Skopal, O., 2013)
Tato škála obsahuje 24 položek, je určena ke zjišťování míry úzkostnosti. Úzkostnost se u adolescentů může projevovat například nadměrnými obavami a strachem, vnitřním napětím, podrážděností, potížemi se soustředěním, poruchami spánku, somatickými obtížemi (např. bolestmi břicha či hlavy) nebo vyhýbavým chováním vůči zátěžovým situacím. Škála úzkostnosti poskytuje uživateli jednoduchý a rychlý screening míry úzkosti u vyšetřované osoby.
5. Škála agresivity Dolejš, Suchá, Skopal – SADSS (Dolejš, M., Suchá, J., Skopal, O., 2014)
Jedná se o psychodiagnostickou metodu o 24 položkách, která je určena ke zjišťování míry agresivity u adolescentů. Škála zachycuje celkovou agresivitu a tři její subfaktory – hostilitu, hněv a fyzickou agresi. Tato sebeposuzovací škála poskytuje rychlé informace o míře pociťované a prožívané agresivity respondenta.
6. Dotazník připoutání k rodičům a vrstevníkům – IPPA-R (Původní dotazník Inventory of Parent and Peer Attachment -Revised; Gay Armsden & Mark T. Greenberg. Do češtiny z anglického originálu převedli: Vanda Gomolčáková a Martin Dolejš)
Tento instrument měří sílu vazby jedince k rodičům a vrstevníkům. Síla vazby je hodnocena na třech subškálách: vzájemná důvěra, komunikace a odcizení. V naší studii bude administrována pouze část zaměřená na rodiče; ta obsahuje 25 položek, na které respondent odpovídá zvlášť pro matku a zvlášť pro otce.
7. Zpráva dítěte o chování rodičů – CRPBI (Původní dotazník Children’s Report of Parent Behaviour Inventory; Samper, P. et al. Do češtiny z anglického originálu převedli: Vanda Gomolčáková, Petra Visscher a Martin Dolejš)
Dotazník s 36 položkami je zaměřený na zjišťování vnímaného chování rodičů z perspektivy dítěte či adolescenta. Zachycuje tři základní dimenze výchovy: přijetí versus odmítání, psychologickou autonomii versus psychologickou kontrolu a míru pevnosti versus volnosti v regulaci chování. Jde o sebeposuzovací nástroj.
VÝSKUMNÝ SÚBOR
Výskumný súbor budú tvoriť vo veku 10-16 rokov. Dotazníkové batérie budeme administrovať žiakom a študentom základných škôl a viacročných gymnázií. Pre účely dopytovania bude v každom kraji náhodne vybraná 1 základná škola a 1 viacročné gymnázium (dohromady cca 28-30 škôl). Testovanie prebehne v triedach 5. až 9. ročníka ZŠ (resp. primy až kvarty na gymnáziách) metódou pero-papier. Celkový počet respondentov odhadujeme na 2 000-2 500. Veľký výberový súbor nám zabezpečí reprezentatívnosť a možnosť generalizácie zistení na celú skúmanú českú populáciu.
ETIKA STUDIE
V rámci výzkumu budou dodržovány etické standardy a zákonné normy určené pro práci s respondenty, spolupracujícími institucemi a nakládání s daty dle GDPR. Během všech fází výzkumu budou dodržovány etické kodexy ČMPS a EFPA.
KONTAKTY
PhDr. Martin Dolejš, PhD. (martin.dolejs@upol.cz) Ing. Bc. Vanda Gomolčáková (vanda.gomolcakova01@upol.cz) Mgr. Bc. Petra Visscher (petra.visscher01@upol.cz)
ZDROJE POMOCI
Pokud myslíte, že by se Vám, Vašemu dítěti nebo někomu z vašeho okolí hodila odborná pomoc, je možné se obrátit na některou z následujících organizací:
Linka bezpečí Krizová intervence a internetové poradenství. Anonymní linka: 116 111 Chat: chat.linkabezpeci.cz Další informace: https://www.linkabezpeci.cz
Poradna E-bezpečí Organizace, která se zaměřuje na nebezpečí na internetu. Kontaktní formulář a chat: https://www.poradna.e-bezpeci.cz
Poradna Bezpečný internet Organizace, která se také specializuje na nebezpečí na internetu. Kontaktní formulář: https://www.bezpecnyinternet.cz